Biele vápencové steny, ktoré sa zrazu vynoria z mäkkých zelených kopcov, a na ich vrchole ruiny stredovekého hradu – taký je prvý pohľad na Vršatec. Medzi obcami Vršatské Podhradie a Červený Kameň v okrese Ilava sa tiahne nápadný skalný hrebeň bielych vápencových brál — Vršatské bradlá, jedno z najcennejších maloplošných chránených území Bielych Karpát a skvelý cieľ na poldennú túru.
Ako vznikli bradlá
Vršatské bradlá patria k takzvanému bradlovému pásmu – úzkemu pruhu tvrdých vápencových skál, ktorý sa tiahne naprieč Slovenskom a na mnohých miestach vyčnieva z okolitého mäkkého flyšového reliéfu. Vápence sa usadzovali v plytkom mori v období jury až spodnej kriedy, pred viac ako sto miliónmi rokov. Tvrdé skaly odolali erózii lepšie ako okolité ílovce a pieskovce, a tak dnes tvoria ostré hrebene a bralá.
Najvyšším bodom celku je Chmeľová (925 m n. m.), druhý najvyšší vrch Bielych Karpát. Južnejšie sa od juhozápadu na severovýchod tiahne ostrý hrebeň Vršatec – Javorník (898 m n. m.). Skaly sú svetlé až ružové a na slnku doslova žiaria.
Skaly plné skamenelín
Vápencové bralá sú výnimočné aj z pohľadu paleontológie — ukrýva sa v nich veľké množstvo skamenelín. Hornina je z veľkej časti tvorená úlomkami ľalioviek (krinoidov) a nachádzajú sa v nej aj fosílne koraly – svedectvo dávneho teplého mora. V brale pod hradom možno pozorovať aj takzvané neptunické žily ružového vápenca.
Územie zároveň hostí vzácne a ohrozené druhy, medzi nimi aj nápadného motýľa jasoňa červenookého, ktorý patrí k najkrajším motýľom na Slovensku. Na výslnných skalách a lúkach kvitnú teplomilné rastliny, v lete tu uvidíte napríklad kvitnúce divozely. Skaly nelámte a fosílie nezbierajte – ide o chránené územie.
Zrúcanina hradu nad bralami
Súčasťou susediacej rezervácie Vršatské hradné bralo (vyhlásenej v roku 1986 na rozlohe približne 12 ha) sú aj zrúcaniny stredovekého hradu Vršatec. Hradný vrch bol osídlený už v dobe bronzovej. Hrad vznikol v 13. storočí ako strážna pevnosť na ochranu severozápadných hraníc Uhorska – najskôr ako jednoduchá strážna veža na najvyššom bode brala. Postupne vystriedal viacerých majiteľov a v roku 1706 sa z neho stala ruina. Hrad bol postavený sčasti z miestneho bieleho vápenca, pieskovcov a dovezeného travertínu. Zo zrúcaniny sa otvára výhľad na Vršatské Podhradie, okolité bradlá a za dobrej viditeľnosti aj na Považie.
Náučný chodník pre každého
Okolím bradiel vedie náučný chodník s desiatimi informačnými panelmi, prístupný z oboch susedných obcí — vhodný aj pre menej trénovaných návštevníkov, ktorí chcú spoznať prírodné aj historické bohatstvo tohto miesta. Začína vo Vršatskom Podhradí, pokračuje k hradu, vracia sa do obce a smerom na Chotuč vedie až do Červeného Kameňa k Červenokamenskému bradlu. Panely vysvetľujú geológiu bradiel, históriu hradu aj vzácnu flóru a faunu.
Praktické informácie
- Prístup: autobusom do Vršatského Podhradia a odtiaľ pešo asi 0,6 km po modrej značke k parkovisku pri chate Vršatec, kde začína náučný chodník.
- Čas a náročnosť: okruh po náučnom chodníku zaberie približne 2 – 3 hodiny, terén je miestami kamenistý a strmší.
- Vhodnosť: pre staršie deti so sprievodom; kočíky a vozíky tu neprejdú. Pri zrúcanine a na bralách buďte opatrní, skalné hrany sú exponované.
- Sezóna: prístupné celoročne, najkrajšie od jari do jesene. Vstup je voľný.
Tipy na výlety v okolí
Zdatnejší turisti môžu vystúpiť na Chmeľovú alebo na výrazné bradlo Chotuč východne od Vršatca. V Červenom Kameni si pozrite Červenokamenské bradlo. Neďaleko leží aj Ilava a Považská Bystrica s Považským hradom, a o niečo južnejšie hrad Beckov či Trenčianske Teplice s kúpeľmi.
