Biele vápencové steny, ktoré sa zrazu vynoria z mäkkých zelených kopcov, a na ich vrchole ruiny stredovekého hradu – taký je prvý pohľad na Vršatec. Medzi obcami Vršatské Podhradie a Červený Kameň v okrese Ilava sa tiahne nápadný skalný hrebeň bielych vápencových brál — Vršatské bradlá, jedno z najcennejších maloplošných chránených území Bielych Karpát a skvelý cieľ na poldennú túru.
Ako vznikli bradlá
Vršatské bradlá patria k takzvanému bradlovému pásmu – úzkemu pruhu tvrdých vápencových skál, ktorý sa tiahne naprieč Slovenskom a na mnohých miestach vyčnieva z okolitého mäkkého flyšového reliéfu. Vápence sa usadzovali v plytkom mori v období jury až spodnej kriedy, pred viac ako sto miliónmi rokov. Tvrdé skaly odolali erózii lepšie ako okolité ílovce a pieskovce, a tak dnes tvoria ostré hrebene a bralá.
Najvyšším bodom celku je Chmeľová (925 m n. m.), druhý najvyšší vrch Bielych Karpát. Južnejšie sa od juhozápadu na severovýchod tiahne ostrý hrebeň Vršatec – Javorník (898 m n. m.). Skaly sú svetlé až ružové a na slnku doslova žiaria.
Skaly plné skamenelín
Vápencové bralá sú výnimočné aj z pohľadu paleontológie — ukrýva sa v nich veľké množstvo skamenelín. Hornina je z veľkej časti tvorená úlomkami ľalioviek (krinoidov) a nachádzajú sa v nej aj fosílne koraly – svedectvo dávneho teplého mora. V brale pod hradom možno pozorovať aj takzvané neptunické žily ružového vápenca.
Územie zároveň hostí vzácne a ohrozené druhy, medzi nimi aj nápadného motýľa jasoňa červenookého, ktorý patrí k najkrajším motýľom na Slovensku. Na výslnných skalách a lúkach kvitnú teplomilné rastliny, v lete tu uvidíte napríklad kvitnúce divozely. Skaly nelámte a fosílie nezbierajte – ide o chránené územie.
