Voda tu stáročia ukladala vápenaté usadeniny, až vytvorila stupňovitú penovcovú kopu, po ktorej dnes steká v niekoľkých kaskádach. Dračia studňa v lesoch Bolešovskej doliny, medzi obcami Bolešov a Krivoklát v okrese Ilava, je najmohutnejší penovcovo-travertínový útvar Bielych Karpát a zároveň jediný vodopád celého pohoria. Miesto je chránené ako prírodná pamiatka a patrí k zastávkam Lesníckeho náučného chodníka Bolešov – Krivoklát, takže sa k nemu dostanete pohodlnou prechádzkou lesnou dolinou.
Príroda a charakteristika
Dračia studňa vznikla pod hrebeňom Kráľov Biely vrch – Zelená, kde prameň asi sto metrov nad útvarom vyviera z vápenatých hornín. Voda bohatá na rozpustený uhličitan vápenatý ho pri vytekaní ukladá na machy, konáre a skaly, a tak rastie penovcová kopa – najväčšia v Bielych Karpatoch a podľa niektorých zdrojov jedno z najväčších ložísk tohto typu v strednej Európe. V usadeninách sa zachovali cenné fosílie štvrtohorných mäkkýšov, ktoré dokumentujú vývoj tunajšej fauny a flóry od poslednej doby ľadovej. Územie bolo v roku 1993 vyhlásené za prírodnú pamiatku s piatym, najvyšším stupňom ochrany; chránia sa tu okrem samotného útvaru aj vzácne druhy rastlín a živočíchov. Vodopád je najkrajší na jar po roztopení snehu, keď má najviac vody, a v zime, keď ho pokryje masívny ľad a dlhé cencúle.
História a zaujímavosti
Názov miesta vysvetľuje viacero povestí. Podľa jednej z nich sa do vodopádu „zahryzol drak“ – zamrznuté travertínové stupne totiž v zime pripomínajú rad dračích zubov. Iná verzia spája meno so salamandrou škvrnitou, ktorá tu žije. Tradícia hovorí aj o tom, že v blízkosti studne kedysi stál kláštor a mnísi zo Skalky nad Váhom sa tu ukrývali pred tureckými nájazdmi. Horáreň Chrastková, najvyšší bod náučného chodníka, sa spája s barokovým básnikom Hugolínom Gavlovičom, autorom diela Valaská škola mravúv stodola.
Ako sa tam dostať
K Dračej studni vedie Lesnícky náučný chodník Bolešov – Krivoklát, otvorený v roku 2007 a obnovený v roku 2018 štátnym podnikom LESY SR. Chodník meria približne 8 – 9,5 km, prekonáva prevýšenie okolo 400 m a prechod trvá asi tri hodiny; na trase je 21 informačných panelov. Východiskom je Bolešov, odkiaľ sa ide dolinou Bolešovského potoka po zelenej turistickej značke a lesnej asfaltovej ceste k hranici CHKO Biele Karpaty. Dračia studňa je jednou z prvých zastávok od Bolešova. Trasa ďalej pokračuje cez Kozie rohy a horáreň Chrastková k rozhľadni Krivoklát a do Krivoklátskej tiesňavy, kde končí v obci Krivoklát. Chodník je obojsmerný, vedie po spevnenej ceste a je vhodný aj pre cyklistov. Do Bolešova aj Krivoklátu premávajú autobusy z Dubnice nad Váhom a Ilavy.
Praktické informácie
Vstup: voľne prístupné celoročne a bez vstupného.
Vybavenie: pri vodopáde je posedenie s ohniskom a odpadkový kôš.
Deti: trasa po lesnej asfaltovej ceste je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi.
Zima: v okolí vodopádu môže byť ľad.
Parkovanie: v obci Bolešov alebo Krivoklát.
Pravidlá ochrany: nevstupujte na penovcovú kopu, nezbierajte fosílie a netrhajte rastliny.
