V lesoch Bolešovskej doliny v Bielych Karpatoch, medzi obcami Bolešov a Krivoklát v okrese Ilava, sa nachádza Dračia studňa – najmohutnejší penovcovo-travertínový útvar celého pohoria a zároveň jeho jediný vodopád. Voda tu stáročia ukladala vápenaté usadeniny a vytvorila stupňovitú penovcovú kopu, po ktorej steká v niekoľkých kaskádach. Miesto je chránené ako prírodná pamiatka a je jednou zo zastávok Lesníckeho náučného chodníka Bolešov – Krivoklát, preto ho možno spojiť s výletom k rozhľadni Krivoklát a do Krivoklátskej tiesňavy.
Príroda a charakteristika
Dračia studňa vznikla pod hrebeňom Kráľov Biely vrch – Zelená, kde prameň asi sto metrov nad útvarom vyviera z vápenatých hornín. Voda bohatá na rozpustený uhličitan vápenatý ho pri vytekaní ukladá na machy, konáre a skaly, a tak rastie penovcová kopa – najväčšia v Bielych Karpatoch a podľa niektorých zdrojov jedno z najväčších ložísk tohto typu v strednej Európe. V usadeninách sa zachovali cenné fosílie štvrtohorných mäkkýšov, ktoré dokumentujú vývoj tunajšej fauny a flóry od poslednej doby ľadovej. Územie bolo v roku 1993 vyhlásené za prírodnú pamiatku s piatym, najvyšším stupňom ochrany; chránia sa tu okrem samotného útvaru aj vzácne druhy rastlín a živočíchov. Vodopád je najkrajší na jar po roztopení snehu, keď má najviac vody, a v zime, keď ho pokryje masívny ľad a dlhé cencúle.
História a zaujímavosti
Názov miesta vysvetľuje viacero povestí. Podľa jednej z nich sa do vodopádu „zahryzol drak" – zamrznuté travertínové stupne totiž v zime pripomínajú rad dračích zubov. Iná verzia spája meno so salamandrou škvrnitou, ktorá v okolí žije. Tradícia hovorí aj o tom, že v blízkosti studne kedysi stál kláštor a mnísi zo Skalky nad Váhom sa tu ukrývali pred tureckými nájazdmi. Neďaleká horáreň Chrastková, najvyšší bod náučného chodníka, sa spája s barokovým básnikom Hugolínom Gavlovičom, autorom diela Valaská škola mravúv stodola.
Ako sa tam dostať
K Dračej studni vedie Lesnícky náučný chodník Bolešov – Krivoklát, otvorený v roku 2007 a obnovený v roku 2018 štátnym podnikom LESY SR. Chodník meria približne 8 – 9,5 km, prekonáva prevýšenie okolo 400 m a prechod trvá asi tri hodiny; na trase je 21 informačných panelov. Východiskom je Bolešov, odkiaľ sa ide dolinou Bolešovského potoka po zelenej turistickej značke a lesnej asfaltovej ceste k hranici CHKO Biele Karpaty. Dračia studňa je jednou z prvých zastávok od Bolešova. Trasa ďalej pokračuje cez Kozie rohy a horáreň Chrastková k rozhľadni Krivoklát a do Krivoklátskej tiesňavy, kde končí v obci Krivoklát. Chodník je obojsmerný, vedie po spevnenej ceste a je vhodný aj pre cyklistov. Do Bolešova aj Krivoklátu premávajú autobusy z Dubnice nad Váhom a Ilavy.
Tipy na výlety v okolí
- Krivoklátska tiesňava – úzka vápencová súťaž Krivoklátskeho potoka v bradlovom pásme s výskytom orchideí, na konci náučného chodníka.
- Rozhľadňa Krivoklát – vyhliadková veža na hrebeni nad obcou s výhľadom na Považie a Biele Karpaty.
- Vršatské bradlá – výrazné skalné bradlá so zrúcaninou Vršateckého hradu, jedna z najznámejších lokalít Bielych Karpát.
Praktické informácie
Dračia studňa je voľne prístupná celoročne a bez vstupného. Pri vodopáde je posedenie s ohniskom a odpadkový kôš. Trasa po lesnej asfaltovej ceste je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi, v zime však môže byť v okolí vodopádu ľad. Parkovať možno v obci Bolešov alebo Krivoklát. V prírodnej pamiatke platí piaty stupeň ochrany – nevstupujte na penovcovú kopu, nezbierajte fosílie a netrhajte rastliny. Občerstvenie a sociálne zariadenia sú dostupné len v obciach.
