Biele vápencové ihly, steny a veže, ktoré sa zďaleka týčia nad lesmi Bielych Karpát – a medzi nimi zvyšky hradu, akoby prirastené ku skale. Zrúcanina Vršateckého hradu (normovaný názov Vršatec, nazývaný aj Vršatský hrad) leží na brale nad obcou Vršatské Podhradie v okrese Ilava, v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, približne v nadmorskej výške 730 m. Patrí k najvyššie položeným hradom na Slovensku a je učebnicovou ukážkou stredovekého skalného hradu. K tomu všetkému je k nemu len krátka a nenáročná prechádzka.
História
Hradný kopec bol osídlený už v dobe bronzovej. Samotný hrad vznikol okolo polovice 13. storočia, po tatárskom vpáde, keď na najvyššom bode brala postavili strážnu vežu. Patril do reťaze pevností, ktoré strážili severozápadnú hranicu Uhorska a dôležitý priechod na Moravu cez Vlársky priesmyk. Kráľ Belo IV. roku 1244 daroval majetky v Pruskom išpánovi Bohumírovi, ktorý hrad pravdepodobne dal postaviť.
V roku 1316 sa Vršatec spomína ako kamenný hrad vo vlastníctve Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti pripadol kráľovi a hrad potom vystriedal viacerých majiteľov – Hedervárovcov, Stibora zo Stiboríc (1394), palatína Mikuláša Garaia či kráľovnú Barboru Cejlskú. V rokoch 1432 – 1434 tu pôsobil husitsky orientovaný kastelán a hrad bol v tomto období značne poškodený. Neskôr ho držal Ján Hunyady.
Roku 1470 daroval kráľ Matej Korvín hrad zemanom zo Slopnej, ktorí si začali hovoriť Vršatskí. V 16. storočí rozšírili hrad o nižšie položené predhradie s renesančným palácom a okrúhlou baštou. Od roku 1576 patril príbuznému rodu Jakušičovcov. Vtedy bol Vršatec dobre opevnený – v roku 1605 odolal útoku Bočkajových povstalcov. V 17. storočí sa však majitelia presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v Pruskom a hrad začal strácať význam.
Roku 1680 ho vypálili povstalci, po obnove koncom 17. storočia ho v roku 1707 zasiahol požiar. Počas stavovského povstania Františka II. Rákociho ho napokon v roku 1708 obsadilo cisárske vojsko – posádka sa vzdala po trojdňovej delostreleckej obrane – a aby sa hrad nestal znovu centrom odporu, vyhodilo ho do povetria. Odvtedy chátra. O konzerváciu a sprístupnenie zrúcaniny sa dnes stará občianske združenie HISTORY SLOVAKIA z Dubnice nad Váhom.
Čo uvidíte
Vršatec je unikátnou ukážkou skalného hradu, kde väčšinu obranných prvkov vytvorila sama príroda – kolmé skalné steny nahrádzali hradby. Hrad tvorili dve hlavné časti:
- Horný hrad so strážnou vežou – najstaršia časť na vrchole skalného zuba. Prístup k jeho bráne viedol serpentínami skalného výbežku, do ktorého boli vylámané schody, a pôvodne bol prekrytý na spôsob tunela. Zachovala sa aj klenbová pivnica zasekaná čiastočne do skaly.
- Dolný hrad – najrozsiahlejšia časť na miernejšom svahu pod bralami. Nad vstupnou bránou bola strážnica a priestory pre posádku, ďalej pivnice, koniareň, sklad obilia či pekáreň a na vyvýšenom mieste renesančný palác. Obranu tvorili hradby s baštami a polkruhová bašta pri vstupe.
Rovnako pôsobivé ako múry je aj samotné okolie. Hrad stojí v prírodnej rezervácii Vršatské hradné bralo a susedí s rezerváciou Vršatské bradlá, kde rastú vzácne druhy rastlín a žije aj motýľ jasoň červenooký. Z hradu sa otvára výhľad na zvlnenú krajinu Bielych Karpát a Považia.
Zaujímavosti a legendy
Staré maďarské a latinské názvy hradu – Oroszlánkő či castrum Lebenstein – znamenajú „Leví kameň“. Podľa povesti hrad dostal meno po levovi, ktorého si hradný pán priviezol z výpravy. Po jeho smrti chcela zlá teta nechať leva zožrať osirelé deti, no šelma sa obrátila proti nej, utiekla do lesov a sužovala okolie, kým ju nezabil statočný mládenec. Ďalšia legenda rozpráva o vernom kastelánovi Ondrejovi Budiačovi, ktorý v tatárskom zajatí odťal vlastnú nohu, aby mohol jeho pán utiecť. Kráľ Belo IV. mu vraj za odmenu daroval Mikušovce a do erbu leva s odťatou nohou.
Praktické informácie
- Prístup: autom cez Pruské do obce Vršatské Podhradie, kde nad obcou pri úzkej asfaltovej ceste nájdete malé parkovisko pre niekoľko áut. Cesta je strmá, auto dobre zaistite. Z parkoviska alebo z autobusovej zastávky v obci je to k zrúcanine po značke približne 10 – 15 minút pešo.
- Verejná doprava: vlakom alebo autobusom do Ilavy a odtiaľ autobusom do Vršatského Podhradia.
- Vstup: zrúcanina je voľne prístupná celoročne a zadarmo. Vstup do horného hradu so strážnou vežou je pre nebezpečenstvo padajúcich častí zákazaný – rešpektujte zákazové tabule.
- Vybavenie: na hrade nie je občerstvenie ani WC, vezmite si vlastné zásoby. Odporúčame pevnú obuv, skalnatý terén býva po daždi klzký. Chodník nie je vhodný pre kočíky.
