Nad hornou časťou obce Krivoklát v okrese Ilava si Krivoklátsky potok prerezal cestu priamo cez vápencové bradlo a vytvoril úzku skalnú úžinu so stenami, sutinami a vežičkami. Krivoklátska tiesňava je ojedinelým geomorfologickým javom v celých Bielych Karpatoch – a rastie tu vyše desiatky druhov orchideí.
Príroda a charakteristika
Tiesňava leží v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Bradlové pásmo je pruh odolných vápencov a iných pevných hornín, ktoré vystupujú z mäkších okolitých flyšových usadenín ako izolované skalné bralá. Tiahne sa v úzkom, no geologicky mimoriadne zložitom páse naprieč Slovenskom od Malých Karpát cez Biele Karpaty až po Pieniny. Krivoklátsky potok narazil práve na takéto bradlo z krinoidových vápencov, bohatých na skamenelé zvyšky ľaliovcov, a namiesto obtekania si ho postupne prerezal. Vznikla tak krátka, no výrazná tiesňava vo výškovom rozmedzí približne 383 až 468 m n. m.
Príroda a ochrana
Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1989 na ploche 9,70 hektára na ochranu cenného geomorfologického útvaru. Chráni aj vzácne skalné biotopy s bohatým výskytom vápnomilných rastlín – rastie tu vyše desiatky druhov orchideí vrátane vzácnych kruštíkov a tiež taričník skalný. Zo živočíchov tu žije ohrozený motýľ jasoň červenooký a ďalšie chránené druhy bezstavovcov viazané na teplé skalné a lesostepné biotopy bradlového pásma. Okolité svahy pokrývajú zmiešané lesy typické pre Biele Karpaty, ktoré patria medzi geologicky najpestrejšie pohoria Slovenska.
