Jelše vyrastajúce priamo z vody, mŕtve drevo ponechané prírode a na jar hlasy žiab – Národná prírodná rezervácia Šúr chráni najväčší zachovaný slatinný jelšový les v strednej Európe, len pár kilometrov od hraníc Bratislavy. Leží na okraji Podunajskej nížiny medzi Svätým Jurom a Chorvátskym Grobom v okrese Pezinok a na ploche približne 655 hektárov chráni močiarny jelšový les, zvyšky lesostepných dubín a vlhké lúky; rezerváciu navyše obklopuje ochranné pásmo s rozlohou 145 hektárov. Lokalita je súčasťou sústavy Natura 2000 a od 2. júla 1990 je zapísaná aj v Ramsarskom zozname mokradí medzinárodného významu.
Ako vznikol
Územie leží v tektonickej zníženine na východnom úpätí Malých Karpát, ktorá sa po poslednej dobe ľadovej, približne pred 10 000 rokmi, zaplnila vodou. Plytké jazero postupne zarastalo a zanášalo sa organickým materiálom, až sa premenilo na rašelinisko a slatinu. Na nich sa vyvinul barinatý jelšový les, ktorý je dnes najväčším zachovaným porastom svojho druhu v strednej Európe. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1952 a patrí k najstarším chráneným územiam na Slovensku.
Les, ktorý stojí pol roka vo vode
Pravý jelšový les spoznáte podľa toho, že ho povrchová voda zaplavuje pravidelne a dlhšie než pol roka. Hlavnou drevinou je jelša lepkavá, ktorá tu dorastá do výšky 20 až 30 metrov. Pod ňou tvorí krovité poschodie krušina jelšová, zvyčajne vysoká do 5 metrov, a v bylinnom poschodí rastie papraď ostnatá s listami dlhými 15 až 80 cm. Sprevádzajú ich vŕba popolavá, kalina obyčajná, brest väzový, čremcha strapcovitá a jelša sivá. Trom rastlinám zo Šúru venovala Slovenská pošta v roku 2016 sériu poštových známok.
